Janie Hannagonova

Máj je tu o pár dní ako na koni. S každým mesiacom sa spája nejaká výnimočná udalosť, napríklad marec je mesiac knihy, apríl mesiac lesov,... Keď sa povie máj, určite sa každému z vás spojí s týmto mesiacom láska, lásky čas. Pravdupovediac, až neskôr si uvedomíme, že k tomuto mesiacu sa viaže aj jeden sviatok na ktorý by nikto z nás určite nesmel zabudnúť. Tí múdrejší už určite vedia, čo mám namysli. Je to o ženách, ktoré boli natoľko silné, že z nás dokázali vychovať ľudí, akými sme dnes. Nikdy za to nič nežiadali, starali sa o nás aj keď vedeli, že im za to nemôžeme nič dať. Obetovali sa aby z nás vychovali slušných ľudí. Ak si niektorí myslia, že si stačí spomenúť na mamu len v jeden deň, tak v tom prípade, to nie sú pre mňa ľudia.  Mali by sme sa naučiť hovoriť ďakujem. Určite poteší viac, ako nejaké drahé šperky alebo parfémy. Je potrebné začať od maličkostí, ktoré robia náš deň krajším. Nelipnúť len na to, čo sa dá chytiť, niekedy vie dušu príjemne pohladiť aj pár milých slov myslených od srdca. Každopádne, nechám na vás posúdiť, či je správne poďakovať len v jeden jediný deň a zvyšok roka si na ženu, ktorá pre vás toľko obetovala ani nespomenúť.

Ako to zvyčajne býva, prinášam vám aj pár tipov na darčeky, ktoré možno vašu mamičku potešia.

Vždy keď sa na svet narodí malý človiečik, nemá vôbec predstavu o tom, čo ho v živote čaká. Vníma ho celkom ľahostajne a až postupom času si utvorí svoj vlastný pohľad na svet. Vďaka tomu môžeme ľudí rozdeliť do rôznych skupín podľa ich charakteristických čŕt alebo pohľadu na svet. Celý náš život je postavený na tom, či myslíme pozitívne alebo negatívne. Možno aj preto sa v dnešnej dobe čoraz viac skloňujú slová optimista a pesimista. V prvom rade by sme si asi mali vysvetliť, čo tieto dva pojmy znamenajú, pretože každý si pod nimi môže predstaviť niečo iné. 

Pesimista je človek, ktorý vidí všetky udalosti ako zlé. Má negatívny pohľad na svet a neverí v lepšiu budúcnosť.
Optimista je človek, ktorý vidí všetko cez ružové okuliare. Verí v lepšiu budúcnosť a nič ho nedokáže rozhádzať.
Nepovedala by som, že ľudia sa striktne delia len na tieto dve skupiny. Určite by sme našli aj nejaké kombinácie týchto dvoch pohľadov na svet. Niektorí tomu nedávajú veľkú váhu, no energia, ktorú vysielame je veľmi dôležitá. Niekedy je odrazom udalostí, ktoré sa udiali alebo odrazom prostredia v ktorom trávime veľa času.

Priznám sa, že do nedávna som bola aj ja pesimistom. Všetko ma dokázalo vytočiť, neverila som, že bude lepšie a dobrá nálada bola u mňa skôr raritou ako samozrejmosťou. (Možno aj preto všetci pripisujú moju radosť zo života k dobrej nálade. Je ťažké vysvetliť im, že nejde o náladu, ale o pohľad na svet. Niektorí to aj tak stále nevedia pochopiť.) Keď som sa pozrela späť uvedomila som si, že tento pesimizmus zo mňa vysával všetku energiu. Doteraz vlastne poriadne neviem čo sa stalo, no jedného krásneho dňa som si povedala, že zložím tieto čierne okuliare, no nenasadím si ružové. Chcem vidieť svet taký aký je. Nechcem byť pesimista ani optimista. Chcem byť ich primeraná kombinácia. Vo veľkej miere mi k tejto zmene pomohli aj citáty od Som Idealista. (Veľmi držím pršteky týmto ľuďom a dúfam, že to v živote dosiahnu čo najďalej.)
Myslím si, že každý človek má na výber a vždy môže vybočiť z cesty, ktorú si už vyšliapal. Ja som si vybrala šťastie a dúfam, že po tomto článku tak urobia aj niektorí z vás. Presne si pamätám ako pred niekoľkými dňami znovu nasnežilo a všetci začali počasie preklínať. Ja som sa namiesto toho iba usmievala ako slniečko, ktoré sa práve schovalo za mraky a tešila sa z toho, že aj počasie si z nás niekedy vie vystreliť. Presvedčilo ma to iba v názore, že je niekedy rovnako bláznivé ako ľudia. Všetko je len naším odrazom a to, že zaplavíme sociálne siete s fotkami aprilového snehu a negatívnymi hláškami nikoho nezaujíma.
Pamätajte,  že nikdy nie je nič až také zlé, ako sa v skutočnosti zdá  a úprimne vám poviem, život optimistu je predsa len o niečo bezstarostnejší. Vykašlite sa na každodenný stres a malichernosti. Namiesto toho sa usmejte a uvidíte, že všetko bude jasnejšie a deň krajší. Prestaňte závidieť a bude sa vám žiť ľahšie.

Vaša Janie♥

V dnešnom svete je už úplne bežné,  že každý druhý človek píše nejaký blog alebo uverejňuje videá na Youtube. Pamätám si, že ešte pred pár rokmi to nebolo až také rozšírené a blogeri sa verejne nepýšili titulom "bloger". Bolo to skôr niečo čo robili ako hobby a mali radosť z toho,  že sa ľuďom páči ich tvorba.

Dnes je to už skôr o niečom inom,  už nejde len o nezáväzné publikovanie článkov z oblasti kozmetiky, módy alebo len tak zo života. Vo väčšine prípadov ide skôr o biznis, ktorý už naozaj nemá hraníc. Celá spoločnosť sa pomaly, ale iste stáva závislá na materiálnych veciach. Veď ako by sme si predstavili život bez najnovšieho modelu auta alebo značkovej kabelky?  Určite takto lepšie zapadneme do spoločnosti a ostatní nám budú zavidieť.  Keď si toto povedia všetci,  tak sa ani nečudujem,  že to v našej spoločnosti vyzerá tak, ako to vyzerá. Niektorí sa dokonca verejne priznávajú k tomu,  že im záleží na materiálnych veciach. Toto mi len potvrdzuje môj názor,  že dnešná doba je dosť zvrátená a má trošku pomýlené hodnoty. Presne to isté začína platiť aj v blogerskej sfére. Dobrý pocit a radosť z toho,  že môj blog možno niekomu pomôže už nestačí. Každý chce niečo viac, niečo materiálne. Dobrý pocit je predsa na nič,  potrebujem niečo, čo v reálnom živote využijem. Už sa prestávam čudovať, že 13-ročné deti si začínajú zakladať blogy iba pod vidinou spoluprác a výrobkov zdarma.
Priznám sa, že v tom čase, keď som začínala blogovať, nemala som ani tušenie, že niečo také ako produkty zdarma existujú. Môžno aj vďaka tomu som tento blog dokázala udržať nad vodou dva roky a dúfam, že tento rok to bude tretí. V dnešnej dobe chcú ľudia získať všetko príliš ľahko, no priznajme si, že bez práce nikdy koláče nebudú a ani neboli. Áno, je to fajn získať občas pár produktov a otestovať ich, no nie v obrovskom množstve a potom to na blogu vyzerá tak, ako to vyzerá. Každý deň sponzorovaná recenzia, články úplne vytrhnuté z kontextu ako napríklad recenzia formy na pečenie na blogu, ktorý o pečenie nikdy ani len nezakopol. Takto založený blog nemá dlhú životnosť. Čoskoro to podľa mňa autora omrzí, pretože ak to nerobíš od srdca, nemá to zmysel.
Ďalší fakt, ktorý nechápem je zmýšľanie firiem. To už naozaj nezáleží na obsahu blogu? Stačí len pár čísiel? Aký potenciál má reklama na novo založenom blogu o ktorom zatiaľ skoro nikto nevie? Síce študujem ekonomiku iba druhý rok, no už som sa stihla čo to naučiť. Rovnako sa mi trošku nepáči, že pri príchode nového výrobku na trh ho podhodia blogerom. Príde mi to, ako keby boli nejakými pokusnými králikmi, no na druhej strane je to pre firmu celkom lacná možnosť reklamy. Nebudem tajiť, tiež si rada prečítam recenzie na niektoré produkty, ktoré by som chcela vyskúšať, no týmto recenziám už nedávam veľkú váhu. Viem, že existujú aj blogeri, ktorým na povesti blogu záleží, no radšej dávam prednosť názorom ľudí v mojom okolí, ktorí daný výrobok už vyskúšali.
Myslím si, že produkty zdarma sú v určitej miere fajn, no vo veľkom množstve to kazí prvý dojem o blogu. Chápem, že v dnešnej dobe nikto nerobí nič zadarmo, no písanie je podľa mňa relax, hobby a nie biznis!

Vaša Janie❤